Deň duševného zdravia je každoročnou jesennou aktivitou Ligy za duševné zdravie, ale aj našej školy. Koná sa vždy okolo 10. októbra. Bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie (WFMH) v roku 1991. Jeho cieľom je zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch súvisiacich s psychickými ochoreniami. Kampaň je zameraná na aktívnejšie zapojenie duševne postihnutých ľudí do spoločenského a pracovného života.
Pri príležitosti tohto dňa sme pre Vás pripravili rozhovor s pani doktorkou Mudr. Ivanou Jurčíkovou, ktorá pracuje ako psychiatrička a zároveň je maminou našich žiakov Adamka (1.A) a Filipka (3.A).
Pani doktorka, vy ste lekárka, ktorá je zameraná na liečbu psychických porúch. Čo je duševné zdravie?
Je to stav psychickej pohody, kedy dokážeme s uspokojením vykonávať bežné denné aktivity, dokážeme využívať svoje schopnosti a tak prispievať k rozvoju našej spoločnosti. Duševné zdravie je stav, kedy dokážeme primerane zdolávať stresové situácie a prekážky, ktoré nám život dennodenne nadelí. Jednoducho povedané, pocit spokojnosti, z toho, že žijeme a svojou existenciou urobíme svet krajším.
Ako sa oň teda starať, aby sme zažívali spomínaný pocit spokojnosti? Máte nejaké rady pre našich žiakov?
Na prvom mieste je starostlivosť o náš vnútorný duševný svet. Prijať seba samého so všetkými nami vnímanými „nedostatkami“. Ak nás niečo trápi a pociťujeme smútok, krivdu, nespravodlivosť, je dôležité mať osobu (kamaráta, otca, mamu, učiteľa či kohokoľvek), za ktorou sa nebojíme zájsť a bez hanby sa jej zdôveriť. Zmieriť sa s tým, že život bude plný starostí a problémov a nie vždy sa s nimi adekvátne popasujeme. Dokázať prepáčiť sebe samému svoje zlyhania a chyby. Neprikladať nadmernú dôležitosť úspechom, ani neúspechom. Dôležité je mať niekoho skutočne rád, mať dobrých priateľov, budovať medzi členmi v rodine porozumenie a rešpekt.
Ak o svoje duševné zdravie človek prichádza, aké sú najčastejšie varovné príznaky, typické znaky a čo si máme všímať na ľuďoch okolo nás?
Rozlišujeme príznaky psychické a príznaky telesné.
Medzi psychické symptómy patrí nervozita, podráždenosť, poruchy so sústredením, poruchy pamäti, nezáujem o okolie, zanedbávanie hygieny, strata záujmov a hobby, vzďaľovanie sa kamarátom, rodičom, uzatváranie sa do seba, ktoré môže vyústiť až do sociálnej izolácie. Neraz pozvoľne novovzniknuté netypické záujmy, najčastejšie z oblasti astronómie, filozofie, náboženstva, ktorými sa chorý nadmerne zaoberá. Bizardnosti v správaní. Nadmerné kontrolovanie svojej hmotnosti a stravy.
Medzi najčastejšie telesné príznaky patrí bolesť hlavy, poruchy spánku, nechutenstvo, nadmerné priberanie, nadmerná chudnutie, jazvy na zápästiach v rámci sebapoškodzovania, známky sebadeštrukcie aj na iných častiach tela. V rámci poruchy príjmu potravy sú to závraty, slabosť, zápaly zubov s poškodenou sklovinou, vracanie krvi, zápchy, hnačky, opuchy nôh, tzv. Russelove prsty, teda mozole na hánkach prstov alebo chrbte ruky, ktoré vznikajú kontaktom hánok o zuby počas opakovaného vyvolávania zvracania prstami v hrdle atď.
Niektoré príznaky, ktoré ste spomenuli (napr. slabosť, bolesti hlavy, nervozita) už zažilo z času na čas veľa z nás... Kedy už je však nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc?
Keď už dlhší čas pozorujeme na sebe alebo na svojich blízkych niektorý z vyššie uvedených príznakov či už osobitne alebo aj viacero z nich naraz.
Keď sa už človek dostane do rúk odborníkov, je možné sa do stavu duševnej pohody opäť dostať?
Cesta za psychickým uzdravením je náročná, v mnohých prípadoch však môže zachrániť život. Pomôcť sa dá formou psychologického poradenstva, respektíve psychiatra. Psychiatri s psychológmi vzájomne spolupracujú. Psychiater lieči prostredníctvom predpisovania liekov, u psychológa je hlavným liečebným nástrojom dôverný rozhovor. Sú psychické ochorenia, ktoré sú vyliečiteľné a psychické ochorenia, ktoré sú nevyliečiteľné, celoživotné. V súčasnosti sú už psychofarmaká na takej úrovni, kedy už aj človek trpiaci nevyliečiteľným psychickým ochorením môže žiť svoj život dôstojne a spokojne.
Čo najčastejšie trápi mladých ľudí v dnešnej dobe?
Ja pracujem v psychiatrickom zariadení, kde liečime len dospelých ľudí, ale čoraz častejšie sú našimi klientmi pacienti v ranej dospelosti. Keď spoločne hľadáme čo odštartovalo ich problémy a čo ich najviac trápilo v puberte tak prioritne poukazujú na povrchné vzťahy v rodine s nezáujmom zo strany rodičov, na druhej strane niektorým uškodila až nezdravo nadmerná starostlivosť rodičov. Druhý najčastejší dôvod uvádzajú šikanu na škole či základnej alebo strednej. V čase prijatia ku nám je ich záujem o niekoho blízkeho už žiaľ minimálny. Zaujíma ich predovšetkým ako a kde zoženú peniaze na psychotropné látky.
Pani doktorka, aké rady by ste dali na záver našim žiakom, prípadne, čo by ste im chceli odkázať?
V prvom rade sa nebojte ani nehanbite vyhľadať pomoc. Nie je dôležité čo si kamoš, kamoška, suseda alebo sesternica z tretieho kolena pomyslí, keď navštívite psychológa, alebo užívate antidepresíva. Ty si dôležitý a chceš si užiť svoj život najlepšie ako sa dá.
Na záver nášho rozhovoru by som sa Vám chcela poďakovať za cenné rady a postrehy, ktoré verím pomôžu či už nám učiteľom, rodičom, alebo samotným žiakom. Samozrejme ďakujeme aj za Váš voľný čas, ktorý ste obetovali tomuto rozhovoru.
