16. 4. 2024 sa Bábkové divadlo Žilina postaralo o kvalitný kultúrny zážitok pre žiakov 7. – 9. ročníka. Predstavilo divákom hru Kata dcéra kata, starodávny príbeh lásky a nenávisti, humorný príbeh plný paródie, vtipu a nečakaných scén.
Jakub Nvota, scenárista a režisér v jednej osobe, sa inšpiroval známymi žilinskými legendami. Hlavný príbeh sa točí okolo zákerného kastelána Budatínskeho zámku, ktorý chce získať slúžku svojho pána, no tá miluje kováča Martina. Konflikty a humor sa odohrávajú na rôznych miestach mesta, vrátane popraviska.
Svoje dojmy prezradili priami diváci, žiaci našej školy:
Divadelno-bábková hra bola celkom zaujímavá, bola vhodná pre staršie deti. Herci boli vtipní, robili veľké srandy. Na konci vystúpenia spravili spomalený záber, čo bolo dosť komické. Výkon hercov bol priam dokonalý, veľký potlesk si určite zaslúžili. Tejto hre dávame 4 hviezdičky z 5.
Herci zvládli svoje roly na výbornú. Dej bol plný obratov a nečakaných situácií.
Scenár bol zaujímavý tým, že bol písaný formou rýmov.
Predstavenie bolo poučné, veľa sme sa dozvedeli aj o histórii Žiliny.
Osvetlenie sa v napätých situáciách stupňovalo, čo zlepšilo vcítenie sa do deja. Hudobníci v stupňovaní deja priniesli oživenie pomocou hudobných nástrojov.
Hru by som určite odporučila mladým ľuďom, ktorí majú radi napätie, lebo napätých a neočakávaných scén tam bolo dosť veľa. Páčila sa mi časť v závere, v ktorej boli spomalené zábery. Určite by som chcela vidieť aj iné dielo v tomto divadle.
Herecké výkony boli výborné, hlavne postava kastelána.
Najviac ma v deji potešilo, keď sa zistilo, že slúžka Zuzana je dcérou kata, čiže si mohla vziať svojho milovaného kováča Martina a mohla jej byť udelená milosť.
Toto dielo je vhodné pre moderného diváka. Bolo v ňom použitých veľa súčasných slov, moderných prvkov a scén.
Predstavenie ma nezaujalo, príbeh bol rozprávkový a predvídateľný. Typický príbeh rozprávky pre menšie vekové kategórie, keď dobro zvíťazí nad zlom a záporné postavy sú potrestané.
Herci hrali svoje postavy kvalitne. Aj zvukári a osvetľovači sa snažili vytvoriť atmosféru a pre divákov dokázali dielo emocionálne zafarbiť. Zápletka príbehu je však mierne zvláštna a samotné dosiahnutie dobrého konca nie je prirodzené.
Ďakujem, že sme sa mohli namiesto učenia zúčastniť tohto veselého divadelného predstavenia. Mohli by sme ísť aj viackrát.
Na recenzentov sa zahrali žiaci 7.A, 7.B, 9.A, 9.B