Starým vláčikom sme cestovali,
Harmaneckú jaskyňu navštíviť sme sa vybrali.
Ocitli sme sa zrazu v tme,
v najdlhšom tuneli boli sme.
Vystúpili všetci z malého vláčika,
prv ako viedla nás turistická cestička.
Liezli sme veľkými kopcami,
ale celú cestu sme zvládali sami.
Keď sme k jaskyni priliezli,
čakať na vstup sme museli.
V jaskyni zima bola,
bodla by tam dobrá chladená kola.
Stalagmity, stalagtity, stalagnáty
v tom sa nevyznáš ani ty.
Z jaskyne spokojní sme vyšli,
zohriať teplou čokoládou sa išli.
Druhu jaskyňu sme šli pohľadať,
ale začalo nám silno liať.
Vybrali sme si pršiplášte a dáždniky,
aby sme nemuseli užívať lieky.
Schovali sme sa do prístreška,
bola to veľmi malá strieška.
Keď dážď trochu ustal,
oheň pri stanici nás hrial.
Každý si vybral svoje špekáčky,
ražne sme nepoužívali ako hračky.
Niekto ich spálil na uhoľ,
ostal z nich iba popol.
Chalani pomáhali stoly upratať,
aby sme sa rýchlo mohli odpratať.
Na ceste späť sme hrali karty,
bola z toho riadna párty.
Zdraví sme došli do Vrútok,
čakal nás tu dažďový útok.
Už len osobákom domov ísť,
lepšie nám nemohlo byť.
Členovia turistického krúžku 17.5.2025