Deviataci
Keď vstúpite do našej triedy, ihneď chytíte nervy,
preto si magnézko dajte a rýchlo od nás utekajte.
Zlomená lavica, vyvalené dvere,
naše školské nápady boli občas veľmi smelé.
Skriňa dávno pochopila, že s nami nie je ľahko žiť,
a zapchaté umývadlo tiež má o čom hovoriť.
Učitelia nad nami často len krútili hlavou,
že ako dokážeme prísť každý deň s novou správou.
Športovci sme boli, to sa musí uznať,
na ihrisku sme vedeli zabojovať aj vyhrávať.
Neboli sme trieda vzorná, to priznáme bez rečí,
ale nuda s nami nikdy nehrozila, to vie každý.
Dnes sa naše cesty rozídu do sveta,
no spomienka na 9. triedu zostane navždy nezmazateľná.
Ďakujeme učiteľom, že to s nami nevzdali,
aj keď sme im občas zopár vrások narobili.
Na našu školu budeme spomínať len v dobrom stále,
veď práve tu vznikli naše najkrajšie zážitky a priateľstvá.
Niečo sa končí...
Mnohí ste si to možno nevšimli, no posledné dni sa zo zborovne ozýva tichý plač. To je preto, lebo odchádza, podľa niektorých, najlepší ročník, aký na našej škole mali.
Pomaly sme dopísali písomky, uzavreli známky a rovnako pomaly sa teraz tiahnu posledné dni. Nie je to zlá vec, keďže nám to dáva šancu užiť si naše posledné spoločné chvíle. Vyvrcholením týchto dní bol náš Rozlúčkový večierok, ktorý sme dlho riešili, pripravovali a spomínali na momenty z týchto deviatich rokov. Od super výletov, až po ťažké písomky, no prevládajú vtipné príhody.
Aj keď sa táto časť nášho života končí, dúfame, že v tej novej zažijeme mnoho zaujímavých vecí, na ktoré budeme môcť potom tiež spomínať. Prvý krát sa každý vyberáme inou cestou, plnou nových ťažkostí, výziev, ale aj zábavy a, dúfajme, dobrých obedov. Lúčia sa s vami deviataci.
Sofia K. a Lukáš