16. 5. 2024 žiaci 8. ročníka a 9. B triedy prežili „žeravú kapitolu dejín“
Prežili jeden deň v Osvienčime.
Koncentračný tábor, kde sa ľudia počas 2. svetovej vojny stali väzňami len preto, že sa narodili do „nesprávnej“ rodiny. Nacisti do tábora zvážali Židov z celej Európy. Po príchode ich čakalo „ rozhodnutie“, či budú žiť alebo zomrú ihneď. Pozerali sa na vraždenie svojich blízkych a ak ich vojaci zaradili do pracovných skupín, čakali ich neľudské podmienky, hlad, choroby, vyčerpanie. Tí, ktorí tábor prežili, mali nesmierne ťažký a traumatizujúci život aj na slobode. Zachovanie ich odkazu je našou povinnosťou.
Na pamiatku všetkých zavraždených a trpiacich ľudí v Osvienčime sme položili kyticu vďaky a úcty pri múre smrti. Zároveň sme si uvedomili nadčasovú platnosť myšlienky
„Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť.“
Naše spomienky v myšlienkach
- Dúfam, že sa to už nebude nikdy opakovať a ľudia sa poučili z minulosti.
- Uvedomila som si mnoho vecí, ktoré som doteraz brala ako samozrejmosť.
- Zamyslel som sa, že Nemci sa snažili viac ničiť životy ako zlepšovať.
- Treba zmeniť celú generáciu, ale treba začať od seba.
- Keď som sa pozerala na fotky väzňov, mala som pocit, ako keby volali o pomoc.
- Po návrate z Osvienčimu si vážim, ako žijem teraz ja.
- Buďme tolerantní, nie homofóbni!
- Keď sme vchádzali do tábora cez tunel, z rozhlasu sa ozývali mená obetí.
- Násilím sa nič nevyrieši.
- Musíme robiť všetko pre to, aby sa táto hrôza nezopakovala. Nezatvárať oči pred zlom a bojovať za dobro.
- Uvedomil som si, čo dokážu „ľudia“!
- Keď prejdete bránou Osvienčimu, uvedomíte si, aký je život krátky a cenný.
- Aj keď nevládali, museli pracovať – deti a tehotné ženy.
- Utrpenie nevinných ľudí kvôli svojmu pôvodu. Nedopusťme, aby sa to opakovalo!
- Vážme si, čo máme!
- Bolo to, ako keby som chodil po mŕtvolách.
- Môže sa zopakovať minulosť???
- Premáhal ma pocit vystrašenia, čo dokázal urobiť človek.
- Nechcel by som to zažiť.
- Bolo mi divné chodiť po tábore ako múzeu, keď viem, že tam trpelo veľa ľudí.
- Ďakujem Bohu, že som to nezažila a narodila sa v 21. storočí. Len aby sa to nevrátilo!!!
- Pozerať sa na osobné veci nevinných obetí bolo nepokojné a smutné.
- Boli sme v múzeu, ktoré leží na cintoríne.
- V Osvienčime zahynulo 6 000 000 Židov – Slovensko má 5 500 000 obyvateľov!!!
Učme sa z minulosti a chráňme našu budúcnosť.
Elie Wiesel, väzeň z Osvienčimu, často hovoril, že zlo sa rozmáha aj preto, že ľudia sú nevšímaví a zvolia si pasivitu namiesto akcie.
„Vždy musíme zaujať postoj. Neutralita pomáha tyranovi, nie jeho obeti. Ticho povzbudzuje mučiteľa, nie mučeného. Niekedy musíme zakročiť,“ povedal pri preberaní Nobelovej ceny.
Popoludnie sa nieslo v príjemnejšej atmosfére v Krakove. Navštívili sme kráľovský hrad Wawel. Kráľovskou cestou sme prešli na Hlavné námestie, kde sme obdivovali stredovekú tržnicu Sukienice - jeden z najvýraznejších objektov v Krakove ; kedysi to bolo hlavné centrum medzinárodného obchodu.
Za zvukov študentskej hymny Gaudeamus igitur sme na nádvorí Jagelonskej univerzity, druhej najstaršej v strednej Európe, obdivovali stredoveký orloj.
Vo večerných hodinách nás privítali Turany. Mnohí sme si uvedomili radosť a šťastie, že sme sa mohli vrátiť domov k svojim blízkym.
ôsmaci a deviataci
