Keďže sa koniec roka rapídne blíži, s celou triedou sme sa konečne vybrali na koncoročný výlet do Bratislavy. S týmto nápadom prišla pani učiteľka, a to znamenalo, že sme si mysleli, že sa tam nebude dať čo robiť a že to bude nuda, takže sme z tohto nápadu neboli moc nadšení. No už sme to sľúbili, tak sme to aj dodržali.
Prišiel deň výletu. Nastúpili sme na vlak, ktorý akoby zázrakom nemeškal a odviezli sme sa do Vrútok, kde sme prestupovali rovno do Blavy. Počas tejto trojhodinovej jazdy bola vo vlaku zábava, z ktorej pani učiteľka nebola moc šťastná. Konečne sme prišli do našej destinácie a uvedomili si, že tam bude veľmi veľké teplo, no s úsmevmi na tvárach sme sa vydali na našu prvú zastávku, Slavín. Neprešlo ani päť minút a Filip si rozbil sklíčko od mobilu. Našťastie fungoval, a tak sme pokračovali. Keď sme došli na Slavín, dali sme si prestávku a poobzerali sme sa po vojenskom cintoríne, ktorý bol prekvapivo veľký. Zo Slavína sme sa vybrali do galérie Multium. Po dvoch uvedomeniach, že sme sa stratili, sme tam konečne prišli. Galéria sa skladala zo šiestich miestností so zrkadlami, ktoré mali za úlohu urobiť danú scénu tak, aby vyzerala, akoby išla donekonečna. Bolo to urobené celkom efektívne, a preto sa mi to veľmi páčilo. No umenie nie je náš favorit, preto sme sa ponáhľali do blízkeho candy shopu. Smola pre mňa - boli tam predražené, vysokokalorické, poväčšine americké sladkosti, z ktorých mi bolo mierne zle od žalúdka. No potom sme sa vydali na posledné a najväčšie miesto nášho výletu. Nákupné centrum - Eurovea. Pred ňou sme sa dali do skupiniek a vošli sme, no hneď sme sa úplne stratili. Malo to veľkosť asi troch Tulipov. Boli sme hladní a tak sme sa vydali hľadať Mcdonald's. Pri našom pátraní sme sa dostali až do Eurovei 2. Tam sme konečne našli našu destináciu a dali sme sa do jedenia. Uvedomili sme si, že na nič nemáme peniaze, pretože Bratislava je proste drahá. A tak sme vyšli von, kde na nás čakalo naše sľúbené prekvapenie. Pani učiteľka nám vybavila kúzelníka. Robil rôzne známe triky vtipným spôsobom. Boli sme z toho nadšení.
Po vystúpení prišiel čas ísť domov. Nasadli sme na trolejbus a v hroznom teple sme sa odviezli na vlakovú stanicu. Tam nás čakala neplánovaná hodina anglického jazyka. O pomoc nás požiadala pani, ktorá pricestovala až z Austrálie. Bola veľmi milá a rozprávala sa s nami asi 20 minút. Vlak nám prišiel bez meškania, bol čas na ďalšiu zábavnú, mierne vyčerpávajúcu cestu. Keď sme prišli do Turian, boli sme unavení, ako po štyroch hodinách telesnej výchovy. Tento výlet sa mi veľmi páčil a rád by som si ho zopakoval.
Lukáš Štetka VI.B