Skala nad skalou zázračnou -
vari to cesta do neba?
Či si to Boh veľký vystavil
pomník ten hrdý pre seba? -
Výšavné steny nebo trímajú -
priepasti čierne dna nemajú!
Ján Botto: Poklad Tatier
Cieľom poslednej túry členov turistického krúžku v tomto školskom roku bol vodopád Skok vo Vysokých Tatrách. Tento vodopád s výškou asi 25 metrov je síce až štvrtým najvyšším, no jednoznačne je najmohutnejším v celých Tatrách.
V sobotu si išlo 33 turistov splniť tento určený cieľ. Vlakom s kupákmi sme sa odviezli do Štrby a hneď sme prestúpili do zubačky na Štrbské Pleso. Tam sme si urobili prestávku a posilnili sa na pešiu turistiku. Turisticky značený chodník k vodopádu Skok začínal pri železničnej stanici. Bol označený žltou farbou a stúpal len veľmi pozvoľne. Bolo krásne počasie, preto na chodníku nebolo počuť len nás, ale aj turistov hovoriacich česky, poľsky, anglicky, nemecky, taliansky, ukrajinsky. Či starí alebo mladí, všetci boli očarení pohľadom na kamenné steny, čistý potok, pramienky vody, rastliny a hlavne na vodopád. Voda sa po dopade vinula pomedzi balvany Mlynickou dolinou ďalej k oblasti Štrbského plesa. Skúšali sme aká je voda, aký je sneh a zároveň sme sa osviežili. Urobili sme si veľa fotiek pre seba, kamarátov a rodičov. Späť sme sa vrátili tým istým chodníkom ku skokanským mostíkom, kde sme sa občerstvili a kúpili na pamiatku magnetky. Potom sme so smiechom obišli Štrbské Pleso a dorazili na stanicu, kde čakalo na zubačku veľa turistov. Sadli sme do vlaku domov a začalo pršať.
Nie všetci z nás boli v Tatrách, na Štrbskom Plese alebo necestovali zubačkou zo Štrby na Štrbské pleso, ale túto turistickú vychádzku si uchováme ako príjemnú spomienku.
turisti našej školy