Bol krásny deň, 30. marec 2017. My, žiaci siedmeho ročníka, sme sa vybrali na návštevu nášho okresného mesta. Keď sme vystúpili z autobusu, ako prvé nás čakalo miesto, ktoré sa nazýva antikvariát a nachádza sa v ňom ohromné množstvo kníh. Jeho vlastníkom je pán Ing. Ján Cíger. Je to milý pán, ktorý nám rozprával hlavne o knihách a živote niektorých slovenských spisovateľov. Medzi jeho obľúbených patrí Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, s dielami Zbojnícka mladosť, Africký zápisník, Horami Sumatry,... Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavostí a historiek z jeho života. Pán Cíger nám ukázal aj najvzácnejšiu knihu zo svojej zbierky, ktorá bola vydaná v roku 1594. Tento pán je veľmi aktívny človek, ktorý minulý rok podnikol cestu po stopách Mateja Hrebendu, ďalšieho svojho obľúbenca. Prečítal nám aj úryvok z jeho knihy. Ľudia k nemu neustále chodia nielen preto, aby mu venovali staršie knihy, ale naopak, aby si niektoré aj kúpili. Takto sa vlastne, v duchu odkazu Mateja Hrebendu, uchovávajú aj pre ďalšie generácie.
Po skončení besedy sme s hlavou plnou nových informácií putovali za inou významnou osobnosťou mesta Martin. Tento človek kedysi napísal: „Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je: medzi ľuďmi, v živote.“ Áno, týmito slovami sa celý život riadil náš slovenský maliar, ilustrátor, sochár, grafik a výrobca huslí, národný umelec Martin Benka. V kráľovstve obrazov, ateliéri, v jeho dome dnešnom Múzeu Martina Benku – v objatí krásnych umeleckých diel, ako sú Krajina z Terchovej, Matkina pieseň, Horské ženy liptovské, Zo žatvy, Na miestach padlých, Slnečný svit v lese, sme strávili niekoľko ďalších nezabudnuteľných chvíľ. Svojou výtvarnou rečou sa podelil s nami o svoje city a krásu majestátnej prírody. V svojej práci prírodu a ľudí ukázal „ako zdravých, nie takých, kde skromnosť bola zamenená za biednosť, duševnú skleslosť, stáročia utrpenia za podlomenosť a z nej vyplývajúcu pasivitu, mäkkosť a citovosť srdca za slabosť.“
Keď sme nastupovali do autobusu na cestu domov, niektorí z nás boli síce hladní, ale určite duševne bohatší a možno aj lepší a múdrejší v duchu citátov v úvode tejto krátkej úvahy.
„Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe.“
M. Ujčeková,7.A, M. Kytasová, 7.B